Život Prešova
online
online
Spánok je pre každého dôležitý, máme ho daný geneticky
28.02.2009 Celý región
Bratislava 28. februára (TASR) - Spánok je veľmi dôležitý relaxačný prvok režimu dňa u každého jednotlivca. Potreba spánku je geneticky daná.Jeho dĺžka závisí od rôznych činiteľov, najmä od veku, ale aj od zdravotného stavu. Pre TASR to uviedla Michaela Judinyová z Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR v Bratislave.
\"Kvalitu spánku ovplyvňujú okrem vnútorných aj vonkajšie činitele, akými sú nadmerný hluk, intenzívne svetlo, striedanie ročných období, ale aj režim dňa, \" spresnila.
Podľa ÚVZ deti najmladších vekových skupín do šiestich mesiacov spia a driemu 16 až 20 hodín denne. Deti vo veku od 7 do 12 mesiacov spia počas dňa asi 3 hodiny a v noci priemerne 11 hodín.
Jeden až trojročné deti spia 10 až 12 hodín a rovnaký počet hodín spánku sa odporúča u detí predškolského veku. Pri deťoch treba dbať na to, aby si vypestovali pravidelný odchod do postele a spali vo vyvetranej miestnosti bez rušivých vplyvov.
U jedincov mladšieho školského veku sa odporúča 9 až 11-hodinový spánok, u starších školákov asi 9 hodín denne.
Obdobie dospievania je charakteristické zmenami denného režimu, množstvom aktivít, experimentovaním s kofeínom a tabakom, čo sa môže odraziť aj v kvalite spánku. Nedostatok spánku v tomto vekovom období môže mať za následok poruchy sústredenia, rozhodovania, poruchy pamäte a tiež poruchy správania. Práve v období dospievania by mala mládež dbať na pravidelný a kvalitný spánok.
V dospelosti je potreba spánku individuálna a takisto súvisí s uvedenými činiteľmi. \"Odborníci zistili, že priemerná doba zdravého fyziologického spánku u dospelého človeka je 7,5 hodiny, \" konštatovala pre TASR vedecká pracovníčka Fyziologického ústavu LF UK Daniela Ostatníková.
Dodala, že sú aj výnimky. \"Sú ľudia, ktorým stačia štyri hodiny spánku denne a sú ľudia, ktorí potrebujú spať denne deväť hodín. Táto hranica by sa však nemala prekročiť, pretože kto spí viac ako deväť hodín denne sa môže paradoxne cítiť oveľa unavenejší ako človek, ktorý spí o nejakú polhodinku menej ako je normálny fyziologický priemer, \" spresnila odborníčka.
\"Kvalitu spánku ovplyvňujú okrem vnútorných aj vonkajšie činitele, akými sú nadmerný hluk, intenzívne svetlo, striedanie ročných období, ale aj režim dňa, \" spresnila.
Podľa ÚVZ deti najmladších vekových skupín do šiestich mesiacov spia a driemu 16 až 20 hodín denne. Deti vo veku od 7 do 12 mesiacov spia počas dňa asi 3 hodiny a v noci priemerne 11 hodín.
Jeden až trojročné deti spia 10 až 12 hodín a rovnaký počet hodín spánku sa odporúča u detí predškolského veku. Pri deťoch treba dbať na to, aby si vypestovali pravidelný odchod do postele a spali vo vyvetranej miestnosti bez rušivých vplyvov.
U jedincov mladšieho školského veku sa odporúča 9 až 11-hodinový spánok, u starších školákov asi 9 hodín denne.
Obdobie dospievania je charakteristické zmenami denného režimu, množstvom aktivít, experimentovaním s kofeínom a tabakom, čo sa môže odraziť aj v kvalite spánku. Nedostatok spánku v tomto vekovom období môže mať za následok poruchy sústredenia, rozhodovania, poruchy pamäte a tiež poruchy správania. Práve v období dospievania by mala mládež dbať na pravidelný a kvalitný spánok.
V dospelosti je potreba spánku individuálna a takisto súvisí s uvedenými činiteľmi. \"Odborníci zistili, že priemerná doba zdravého fyziologického spánku u dospelého človeka je 7,5 hodiny, \" konštatovala pre TASR vedecká pracovníčka Fyziologického ústavu LF UK Daniela Ostatníková.
Dodala, že sú aj výnimky. \"Sú ľudia, ktorým stačia štyri hodiny spánku denne a sú ľudia, ktorí potrebujú spať denne deväť hodín. Táto hranica by sa však nemala prekročiť, pretože kto spí viac ako deväť hodín denne sa môže paradoxne cítiť oveľa unavenejší ako človek, ktorý spí o nejakú polhodinku menej ako je normálny fyziologický priemer, \" spresnila odborníčka.
0
www.ZIVOTPO.sk
